Dnes opäť zavítame do parku…tentokrát navštívime Voderady. Na rozdiel od parku v Cíferi, ktorý asi tak skoro nebude pre verejnosť otvorený, park vo Voderadoch si pozrieť môžeme. Celý areál je v súkromnom vlastníctve, kaštieľ je v súčasnosti rekonštruovaný, v parku sa realizuje revitalizácia a je stále prístupný.
Obec Voderady sa v 18. storočí stala majetkom rodu Zychiovcov. Na okraji obce dali majitelia vybudovať novoempírový kaštieľ, pôvodne prestavaný v neskorobarokovom štýle. Dispozíciu kaštieľa vyzdvihuje osovo založený park, ktorý patril k najväčším a najznámejším v okolí. Park bol založený na žiadosť vlastníka r. 1794 významným nemeckým agronómom Bernhardom Petrim (ten sa podieľal i na vzniku krajinárskeho parku v Lednici na Morave). Celková pôvodná rozloha parku bola cca 30 ha + 28 ha lesného porastu. Dnes má park iba okolo 14 ha.
Vlastný park sa rozprestiera za kaštieľom. Pôvodne bol koncipovaný ako francúzska pravidelná záhrada, ktorú Petri prebudoval na park v anglickom štýle. Park získal prírodný charakter predovšetkým úpravami terénu.
Základný kompozičný prvok tvorilo jazierko s 2 ostrovmi. Jazierko bolo napojené náhonom na tok potoka Gidra. Cez centrálnu lúku za kaštieľom bol voľný priehľad priamo na vodnú plochu jazierka. Celý park bol doplnený početnými romantickými architektonickými prvkami: japonský pavilón na jednom z ostrovčekov, mostíky na ostrovčeky i cez ramená toku a náhonu, umelá zrúcanina, obelisk, grotta (umelá jaskyňa) a akvadukt. V západnej časti územia prechádzal park do lesného komplexu okolo Gidry – tzv. panský les, ktorý kedysi slúžil ako zvernica a bažantnica.
Od svojho založenia až do r. 1945 bol park využívaný vlastníkmi kaštieľa pre oddych. V pôvodnej výsadbe bolo až 39 druhov introdukovaných druhov drevín napr. sadovnícky cenné Pinus strobus, Pseudotsuga menziesii, Gingko biloba, Platanus sp. (viac unikátnych jedincov), Fagus sylvatica „Atropunicea“, Juglans nigra, Sophora japonica, Acer platanoides „Swedlerii“, Koelreuteria paniculata, Quercus robur „Fastigiata“, Ulmus minor.
Po II. svetovej vojne bol kaštieľ a park vo vlastníctve Štátnych majetkov, ktoré systém kanálov a jazierko využili k založeniu hydinárskej farmy. V tej dobe došlo k odčleneniu niektorých parciel na južnej strane parku. V r. 1951 sa kaštieľ stal sídlom poľnohospodárskeho učilišťa a neskôr poľnohospodársko-potravinárskej školy a nakoniec bol v užívaní Trnavského samosprávneho kraja. Dnes je obnovovaný súkromným vlastníkom – v poslednom čase došlo v parku k postupnému odstráneniu náletových krovín a drevín, sú ošetrované choré a poškodené dreviny, je realizovaná pravidelná kosba trávnatých plôch a bol obnovený vodný režim v jazierku.
Pri jazierku rastú chránené stromy – 2 jedince platana západného (Platanus occidentalis), ktoré si zasluhujú pozornosť a ochranu z dôvodu svojej výnimočnej mohutnosti i z dôvodu vysokej estetickej hodnoty. Ide o stromy veľkých dimenzií a chránený strom č. 1 má ojedinelý habitus.
Areál parku je zároveň súčasťou Chráneného vtáčieho územia Úľanská mokraď.

Text/Foto: H. Strašiftáková