Pred miliónmi rokov neexistovali žiadne záznamové zariadenia, avšak práve horniny možno považovať za pomyselnú gramofónovú platňu, na ktorej sa zachytili procesy, ktoré formovali našu Zem v minulosti. Ak máme „gramofón“, v našom prípade vedomosti, vieme tieto príbehy zapísané v horninách prečítať, pochopiť a sprostredkovať.

Záznam z minulosti môže byť buď sedimentologický, magmatický, metamorfný alebo štruktúrny. My sa budeme venovať tomu štruktúrnemu. Časťou takéhoto záznamu, ktorý odzrkadľuje procesy za určitých teplotno-tlakových podmienok môžu byť vrásy a zlomy. Vrásy sú súčasťou tzv. plastickej deformácie a vznikajú pri vyšších teplotno-tlakových podmienkach, ako zlomy. Vrásové štruktúry vznikali hlboko v podzemí a v súčasnosti ich môžeme vidieť vďaka výzdvihu a erózii, ktoré nám ich odhalili. Skúste si pokrčiť tričko – vytvoria sa vám vrásy

Naopak zlomy sú odrazom krehkej tektoniky. Pri ich vzniku netreba také vysoké teplotno-tlakové podmienky a môžu vzniknúť prakticky na povrchu. Geológovia a vedci ich mapujú napríklad aj z dôvodu, že niektoré z nich môžu byť pre nás ohrozením. Aj v Malých Karpatoch máme celé systémy zlomov a prizlomových porúch. Dokonca aj také, na ktorých vznikajú zemetrasenia. Nakoniec veď aj tie naše malokarpatské jaskyne vznikali na štruktúrach, ktoré sú odrazom krehkej tektoniky.

Aj v tomto smere majú čo Malé Karpaty ponúknuť. Vyskytujú sa tu vrásové štruktúry, aj zlomy.

Okrem toho sú Malé Karpaty unikátnym pohorím s výskytom pestrej škály minerálov, či nálezmi fosílií.

Text/foto: Alexander Lačný, Rastislav Vojtko