Náučný chodník Smolenický kras sa nachádza v centrálnej časti Malých Karpát, v blízkosti turisticky obľúbenej obce Smolenice. V roku 2013 náučný chodník prešiel kompletnou revitalizáciou. Pribudlo 8 nových panelov a jeden altánok. Na príprave textov sa podieľali jaskyniari zo Speleoklubu Trnava, Správa CHKO Malé Karpaty a Lesy SR, Odštepný závod Smolenice. Zároveň prišlo k zmene trasovania chodníka. Touto zmenou trasy chodníka sa sprístupnili dve najvýznamnejšie lokality Smolenického krasu – krasová dolina Hlboča a puklinová Jaskyňa Driny. Náučný chodník takisto prechádza Národnou prírodnou rezerváciou Hlboča. Na trase od Jahodníka popri jaskyni Driny, cez lokalitu Vlčiareň a Dolinu Hlboča sa nachádza 8 informačných panelov. Dĺžka náučného chodníka je 4,7 km s prevýšením cca 190 m. Trasa začína v rekreačnej oblasti Jahodník a končí vo Vrtichovom lome na okraji obce Smolenice. Totožná tabuľa, ako na začiatku chodníka sa nachádza aj pri rímsko-katolíckom kostole v Smoleniciach. Chodník je tak obojsmerný. Prejdete ho za 1,5 až 2 hodiny. Môžete naň nastúpiť v obci Smolenice, ako aj v rekreačnej oblasti Jahodník, kde sa nachádza Jaskyňa Driny. Vedie po žltej a modrej značke turistického chodníka s vybudovaným altánkom na lúke Vlčiareň (približne v polovici trasy).
Spájajúcim elementom náučného chodníka je Smolenický kras. Krasové fenomény a typická morfológia sa tak dopĺňajú s unikátnou flórou a faunou viazanou na vápencový substrát.
Samotný Smolenický kras patrí spomedzi krasových území Malých Karpát rozlohou k tým menším, zaberá približne 5,5 km2. Vápenec tu len zriedka vystupuje priamo na povrch, väčšinou je zakrytý produktmi zvetrávania a pokrytý vegetáciou, ktorá obmedzuje vznik povrchových krasových foriem.
V Malých Karpatoch sa vyskytuje takmer 400 jaskýň, z ktorých je sprístupnená len Jaskyňa Driny. Otvor na Drinkovom vrchu miestni obyvatelia poznali od 19. storočia. Do podzemných priestorov však postupne prenikli Ján Banič, Imrich Vajsábel a Jan Prudík až v roku 1929. Pre verejnosť ju sprístupnili v roku 1935. Dĺžka jaskyne je 680 m, sprístupnená časť meria 410 m. Pre jaskyňu sú typické sintrové záclony so zúbkovitým lemovaním, jedna z nich podľa tvaru dostala názov Slonie uši a dokonca je aj súčasťou znaku Jaskyne Driny. Ďalej sú zastúpené sintrové jazierka, vodopády a náteky, pagodovité stalagmity a rozličné formy stalaktitov. V jaskyni žijú vzácne druhy netopierov, z ktorých je najpočetnejší podkovár malý, podkovár veľký a netopier obyčajný. Jaskyňa je otvorená od 1. apríla do 31. októbra, okrem pondelkov.
V nižších polohách a na južných svahoch územia Smolenického krasu prevládajú spoločenstvá dubovo-hrabových lesov. Na najteplejších lokalitách, napr. v Doline Hlboča, sú rozšírené spoločenstvá s dubom plstnatým, drieňom obyčajným a višňou mahalebkovou. Tu rastú aj vzácnejšie druhy rastlín, napr. jasenec biely, lipkavec sivý, ostrica Micheliho, kosatec dvojfarebný, devätorka rozprestretá, hrdobarka obyčajná a lipnica bádenská. Vo vyšších polohách a na severných svahoch územia sa vyskytujú prevažne bučiny. Na kamenitých pôdach a sutinách sa ostrovčekovito vyskytujú lipovo-javorové lesy, v najvyšších polohách aj spoločenstvá javorových horských lesov. Typickými živočíchmi lesov Smolenického krasu sú fuzáč alpský, skokan hnedý, salamandra škvrnitá, jašterica zelená, myšiak lesný, pinka lesná, hrdziak lesný a srnec lesný. Zo vzácnejších druhov tu žijú: užovka stromová, včelár lesný, ďateľ prostredný a orol kráľovský. Muflón a daniel sú v Malých Karpatoch nepôvodnými druhmi.
Z pohľadu nedávnej histórie sa v blízkosti Smolenického krasu nachádzala sieť lesných železničiek. V tomto regióne sa začali budovať gravitačné železnice (rozchod 760 mm) okolo roku 1880. Využívali animálnu silu koní, ktoré vytiahli dvojnápravové železničné vozíky k miestu ťažby dreva a následne náklad dreva samospádom, gravitačnou silou, putoval za asistencie brzdára do cieľa. Koľaje sa k miestu ťažby prekladali, neboli trvalé. Neskôr (1898-1901) bola vybudovaná úzkorozchodná lesná železnica (s parnou lokomotívou, rozchod 600 mm) medzi Chemickou továrňou Smolenice (Horné Orešany, časť Majdánske) a filiálkou na Dobrej Vode, cez železničnú stanicu Smolenice.
Najtypickejšou povrchovou formou Smolenického krasu je Dolina Hlboča. Je jedinou krasovou poloslepou dolinou v Malých Karpatoch. Dolina je hlboká až 100 metrov a vznikla chemickou a mechanickou činnosťou tečúcej vody. Občasný vodný tok dotovaný atmosférickými zrážkami pri topení snehu a výdatných dažďoch vytvára najmä počas jari na skalnej stene 9 metrov vysoký vodopád. Vodopád Padlá voda, ktorý je vytvorený na padlovodských vápencoch je jediným občasným vodopádom v Malých Karpatoch.
Tesne nad vodopádom sa chemickým rozpúšťaním a mechanickým pohybom vody za pomoci kameňov, štrku a piesku, ktorý sem prinášal silný povrchový tok vytvorili krútňavové hrnce nazývané aj kotlíky. Dosahujú priemeru až 1,5 metra.
Voda sa po niekoľkých metroch pod vodopádom tratí v systéme ponorov a ďalej pokračuje podzemným vodným tokom. Vynára sa až v niekoľkých vyvieračkách v okolí Smoleníc. Dá sa predpokladať, že tento podzemný vodný tok mohol za tisícky rokov vytvoriť sieť voľných jaskynných priestorov.
V severnom svahu Doliny Hlboča sa nachádzajú jaskyne Mníchove diery, ktoré sú ponormi niekdajšieho povrchového toku, ktorý tiekol údolím Hlboče. V súčasnosti sa jaskyne nachádzajú niekoľko desiatok metrov nad dolinou. Je to spôsobené tým, že dolina sa postupne zarezáva do svojho podložia. Činnosť tohto toku v úrovni Mníchových dier netrvala dostatočne dlhý čas na vytvorenie väčších jaskýň a preto jaskyne dosahujú dĺžky maximálne 10 metrov. Prievany na konci jaskýň však naznačujú pokračovanie veľmi úzkych jaskynných priestorov. V jaskyniach možno sledovať stopy po korózii a erózii. Sú nimi vyhľadené útvary po mechanickej a chemickej činnosti vody. V jaskyniach nenájdete typické stalaktity alebo stalagmity. Na stenách sa však nachádzajú pizolity – guľovité útvary veľkosti hrášku vytvorené vykryštalizovaním uhličitanu vápenatého.
Vo vyústení Doliny Hlboča, už v obci Smolenice je opustený lom nazývaný Vrtichov. Piesčité vápence v lome sú spodnojurského veku. Obsahujú množstvo ustríc, ramenonožcov, ľalioviek, belemnitov a iných morských živočíchov spred 190 miliónov rokov.
Okrem náučného chodníka Smolenický kras sa nad obcou Smolenice (neďaleko kostola) nachádza archeologické nálezisko Molpír s archeologickým náučným chodníkom. Prípadne môžete navštíviť múzeum Molpír (na otváracie hodiny sa informujte), či Smolenický zámok. Toto všetko a určite aj viac uvidíte na náučnom chodníku a jeho okolí. Preto ste srdečne vítaní.

Zdroj: Náučné tabule NCH Smolenický kras
Text: Alexander Lačný