Pre krasové oblasti sú okrem jaskýň, škrapov, vyvieračiek, či ponorov charakteristické aj formy podobné lievikom, ktoré sa označujú závrty alebo krasové jamy. Pre krasovú oblasť majú veľký význam – odvádzajú vodu do podzemia, kde sa podieľa na tvorbe jaskynných priestorov. Poznáme veľa genetických typov závrtov. Môžu vznikať napríklad ako prepadliská, keď sa prepadne oslabený strop podzemnej dutiny, prípadne pomalým rozpúšťaním vápenca na pukline nachádzajúcej sa v podzemí. Rozmery závrtov sú rôzne, od niekoľkých až po stovky metrov. Častokrát sa stáva, že sa závrt upchá a na jeho dne vznikne bahnovisko.

Vznik závrtov je viazaný na poruchy v podzemí. Tieto poruchy vznikajú buď na nehomogénnych líniách tzv. krasových a nekrasových hornín, napríklad vápencov a kremencov, či na zlomových štruktúrach. Závrty s obľubou vyhľadávajú jaskyniari, keďže sa nejednému podarilo cez ne dostať do veľkých jaskynných systémov. Odhaduje sa, že na Slovensku sú tisíce, možno až desaťtisíce závrtov. Dajú sa nájsť od Slovenského krasu, cez Nízke Tatry až po Malé Karpaty.

Nielen jaskyniarov však zaujímajú závrty. Ich dôležitosť v krasovej krajine ich predurčuje k podrobnejšiemu štúdiu. Na to sa podujala v spolupráci s miestnymi jaskyniarmi z Čachtíc aj naša Správa CHKO v Malých Karpatoch. Zamerali sme sa pritom na vskutku zaujímavé malokarpatské krasové územie: Čachtický kras, presnejšie Čachtickú planinu. Začali sme s detailným zameriavaním závrtov. Okrem ich polohy meriame aj ďalšie údaje, ako napríklad obvod, hĺbku, sklon stien, ale aj ich tvar, či najdlhšiu os predĺženia závrtu. Tieto informácie nám neskôr pomôžu pri rôznych analýzach.

Závrty sú na Čachtickej planine často usmernené do línií. Pre mapujúceho odborníka sú takéto línie veľmi dôležité, pretože odzrkadľujú priebehy zlomových štruktúr v podzemí, na ktoré môžu byť viazané aj významné, dosiaľ neobjavené jaskynné priestory. Príkladom takéhoto jaskynného systému je aj najdlhšia a najhlbšia jaskyňa v Malých Karpatoch. Je ňou Čachtická jaskyňa objavená práve cez jeden zo závrtov v takejto závrtovej línii. Aktuálne má dĺžku 3 865 m a maximálnu hĺbku 110 m. Krasovú krajinu v okolí jaskyne na povrchu i pod povrchom chráni pred nežiaducimi vplyvmi ochranné pásmo s obmedzeniami. A tu sme pri ďalšom významnom aspekte krasových závrtov, ich ochrane. Majme preto vždy na pamäti, že všetko povrchové znečistenie sa cez tieto lieviky dostáva do podzemia, kde znečisťuje podzemné vody. Takisto nezabúdajme, že krasové vyvieračky sú často zachytené do verejnej vodovodnej siete. Nebuďme preto ľahostajní k našej krajine.

Ak na potulkách narazíte na tieto lieviky, veríme že sa pri nich pristavíte, a možno sa na ne pozriete iným spôsobom. Možno pohľadom „miniznalca“, ktorý si uvedomuje ich dôležitosť vo vzťahu k celej okolitej krajine.

Text: RNDr. Alexander Lačný, PhD., Správa CHKO Malé Karpaty

Foto: Lukáš Kubičina