Iba pár desiatok metrov od lesnej cesty, neďaleko kóty Pod Zámčiskom (395 m) možno nájsť vo svahu náznak skalného hríbu (N48° 21‘ 39,7‘‘, E17° 17‘ 20,3‘‘), ktorý je však spojený s pôvodnou horninou. Regulérny skalný hríb v Malých Karpatoch síce nemáme, spolu s takýmto útvarom v Pustej Vsi, ktorý je ešte dokonalejší, ide o dva útvary, ktoré majú najväčšiu podobnosť s týmto tvarom. Oba sú čiastočne spojené s materskou horninou a je otázne, ak by prišlo k ich úplnému odlúčeniu, či by boli natoľko stabilné a vydržali by, pretože oba sú naklonené. Navyše v tomto prípade príde pravdepodobne skôr k denudácii tejto geomorfologickej zaujímavosti, ako samotného svahu z ktorého vychádza.
O skalnom útvare neďaleko Zámčiska ma informoval nadšenec Malých Karpát Ladislav Šubovič, ktorý ho aj prvýkrát opísal v rámci geocachingu. Útvar vznikol v spodnotriasových kremencoch a pieskovcoch lúžňaského súvrstvia geologickej jednotky tatrika. Kremence vznikali na začiatku druhohôr, pred cca. 250 miliónmi rokov. Pieskovce sa usadzovali v riečnom až plytkomorskom prostredí. Vrstvový sled odráža prechod zo silne až stredne silných divočiacich riek do piesčitých až blatistých pobrežných rovín. Toto pobrežie sa vyznačovalo silným pôsobením vetra.
Skalný útvar vznikol z dôvodu nehomogénnosti dvoch vrstiev súvrstvia v ktorom sa nachádza. Zatiaľ čo vrch tvoria pevnejšie kremence, ktoré menej podliehajú poveternostným podmienkam, spodná časť je tvorená menej odolnejšími horninami, ktoré sú viac náchylné na tektonické procesy – vrstva je náchylná na puklinatosť. Samotný „hríb“ vznikol na plochách vrstvovitosti, ktoré tu upadajú pod miernym sklonom 25° na severozápad (azimut 310°). Zo severozápadnej strany je však podstava aj vrch stále spojená s materskou horninou. Plochy vrstvovitosti na lokalite dosahujú takmer subhorizontálneho uloženia. Šírka vrchnej časti dosahuje 3,5 m a celý útvar je vysoký cca 2,5 m.
Aj napriek tomu, že nedosiahol atribúty skalného hríbu, zaslúži si našu pozornosť, a to z dôvodu jeho výnimočného tvaru. Územie kde sa nachádza je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a Chráneného vtáčieho územia Malé Karpaty. Návštevníkom však nič nebráni k jeho návšteve a je vidno aj z lesnej cesty, ktorá vedie od Modry – Harmónie k lokalite Pod Zámčiskom.
Text/Foto: Alexander Lačný