Inšpiráciou k napísaniu tohto príspevku bola terénna exkurzia organizovaná v októbri tohto roka Geoparkom Malé Karpaty do oblasti Brezovských Karpát, do Dobrovodského krasu. Okrem iného viedla aj veľmi zaujímavým územím – Dlhou dolinou nachádzajúcou sa 0,6 km severne od kóty Skala (397 m n.m.). Miesto ponúka veľmi zaujímavé pohľady na skalné útvary pripomínajúce skalné mesto, ale najmä nedokonalý skalný hríb, ktorý je však ešte v jednom mieste takmer spojený s materskou horninou (N48° 38‘ 21,6‘‘, E17° 36‘ 12,6‘‘). Skalný útvar je pravdepodobne dobre známy „fajnšmekrom“ Malých Karpát, ale doposiaľ o ňom chýbali detailnejšie informácie.

Podujali sme sa preto tento skalný útvar detailnejšie preskúmať a priniesť o ňom informácie formou tohto krátkeho článku.

Útvar vznikol na rozhraní dvoch typov hornín – polymiktných zlepencov a wettersteinských dolomitov. Wettersteinské vápence a dolomity sedimentovali pred cca 230 miliónmi rokov v plytkých častiach morí, preto v nich niekedy možno nájsť rôzne druhy plytkovodných skamenelín, ako sú napríklad koraly. Samotné dolomity však kvôli svojmu „cukrovitému“ rozpadu nie sú najvhodnejšie na zachovanie skamenelín – fosílií. Polymiktné zlepence sedimentovali oveľa neskôr, pred cca 87 miliónmi rokov vo vrchnej kriede. Aj v nich okrem obliačikov rôzneho druhu, farby a veľkosti možno nájsť skameneliny. Sedimentovali takisto v morskom prostredí.

Samotný skalný útvar však vznikal a vzniká už v našich podmienkach rozdielnym zvetrávaním dvoch typov vrstiev hornín. Zatiaľ čo vrchná časť „hríbu“ je vytvorená v polymiktných jemnozrnných zlepencoch, spodná časť, ktorá tvorí podstavu je vytvorená v dolomitoch (dolomitickej brekcii), ktorá je menej súdržná a intenzívnejšie zvetráva.

Východná časť je ešte čiastočne spojená s materskou horninou, nachádza sa tu však iniciálna puklina, ktorá naznačuje jeho oddelenie. Útvar vznikol na vrstvovej ploche uklonenej na juhozápad pod sklonom 20° a priečnych puklinách, ktoré dotvorili jeho tvar. Priemer „hríbu“ je tri metre a jeho výška vrátane podstavy je 2,3 m. Povedľa neho sa nachádzajú takisto zaujímavé skalné útvary, ktoré o niekoľko stoviek, či tisícok rokov čaká podobný osud.

Menšie skalné mestá sa nachádzajú na severných aj južných svahoch Dlhej doliny. Je iba na predstavivosti návštevníka, čo si pod skalnými útvarmi predstaví. Podobne ako nedokonalý skalný hríb, skalné útvary vznikli na plochách vrstvovitosti hornín, ktoré tu dosahujú takmer subhorizontálne uloženie a sú rozblokované vertikálnymi puklinami. Niekde možno nájsť škrapy. Sú to útvary súvisiace s krasovou činnosťou – rozpúšťaním. Ide o rôzne vyhĺbeniny decimetrových rozmerov.

Územie je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti a najlepšie sa sem dá dostať od Hornej Pustej Vsi, odkiaľ budete ďalej pokračovať západným smerom, až sa dostanete do Dlhej doliny. Nedokonalý skalný hríb aj skalné mesto si zaslúžia našu pozornosť, ale aj ochranu týchto geomorfologických útvarov. Návštevníci by ich nemali nijakým spôsobom ničiť, ani k nim zbytočne chodiť. Všetky sú vidno z cesty, ktorá vedie dolinou a toto miesto na ne ponúka naozaj najkrajší výhľad. Jedinečnosťou nedokonalého skalného hríbu je, že na území Malých Karpát sa podobné skalné útvary nachádzajú už iba na Zámčisku pri Modre a Malej peci pri Prašníku.